852 ľudí nás sleduje

Umelá inteligencia AI – revolúcia alebo hrozba ?

aug 30, 2018
16 zdieľaní 607 pozretí

Žijeme vo svete, kde je umelá inteligencia na každom rohu. Je to však umelé vedomie, alebo len simulácia ? Môžu niekedy stroje ovládnúť svet ?

umela inteligencia AI umele vedomie

Medzi moderné definície umelej inteligencie patrí schopnosť umelo vytvoreného systému konať na úrovni prirodzenej inteligencie ľudí, či zvierat. V oblasti výpočtovej techniky je výskum AI definovaný ako štúdium „inteligentných systémov „: teda akékoľvek zariadenie, ktoré vníma svoje prostredie a podniká kroky, ktoré maximalizujú jeho šancu úspešne dosiahnuť ciele.

Už tisícročia ľudia premýšľali o myšlienke budovania inteligentných strojov. Odvtedy umelecká inteligencia (AI) mala svoje vzostupy aj pády, preukázala úspechy a nevyužitý potenciál. Dnes je televízia plná správ o aplikovaní algoritmov strojového učenia na riešenie nových problémov. Od detekcie rakoviny až po pochopenie a sumarizáciu obrazu, alebo spracovanie prirodzeného jazyka. Umelá inteligencia nenápadne mení náš svet.

História modernej AI bola dramatická. Začiatkom 50. rokov sa objavili dve zaujímavé postavy ako Alan Turing a John von Neumann, ktoré začali revolúciu. Alan Turing bol tvorca tzv. Turingovho testu umelej inteligencie. Je to súbor otázok, na ktoré náhodne a striedavo odpovedá inteligentný systém a človek. Ak „tretia“ osoba prirodzenej inteligencie (človek) nieje schopná rozpoznať, či komunikuje so strojom, alebo s inteligentným systémom, tak umelá inteligencia spĺňa kritériá Turingovho testu. Umelá inteligencia v našej modernej dobe odhaľuje svoj skutočný potenciál a zameriava sa na aplikáciu technológie, ako je samovzdelávanie a kognitívne výpočty.

Princíp neurónových sietí v umelej inteligencií 

Základným stavebným prvkom neurónových sietí je tzv. perceptron. Je to najmenší prvok v neurónovej sieti, podobne ako v mozgu neurón. Väčšina z nás už vie ako funguje neurón, ale pre tých čo nie, tak si to v krátkosti pripomenieme. Neurón je nervová bunka, ktorá umožňuje komunikáciu, riadenie, ale i vznik našich myšlienok, pocitov a chovanie. Môžeme si ho predstaviť ako strom. Telo neurónu, v ktorom se nachádza bunečné jadro, sa podobá korune stromu. Z tela sa rozvetvujú malé výbežky, dendrity. Funkcia dentritov je priviesť do neurónu informácie vo forme elektrických signálov. Ak sú signály z dentritu dostatočne silné, vyvolajú nervový vzruch. Časť neurónu, ktorá vyzerá ako kmeň stromu sa nazýva axón. Elektrické signály sa šíria práve cez axón ďalej do synaptických zakončení neurónu.

Do neurónu ale vstupujú rôzne informácie, ktoré sa na začiatku axónu sčítavajú. Ak výsledok prekroči tzv. prah významnosti, tak sa spustí „poplach“, ktorý vyvolá akčný potenciál na elektrickom princípe.

umela inteligencia AI umele vedomie

Lopta, alebo semafor ?

Predstavme si nasledujúci prípad. Drzíme v ruke fotografiu križovatky, na ktorej sa nachádza semafor s výrazne rozsvieteným červeným svetlom. O tom, či sa na obrázku naozaj nachádza semafor, má rozhodnúť niekoľko desiatok ľudí. Každý z nich dostane časť obrázku, a ak je na obrázku viac červenej ako iných farieb, tak odpovie „áno“, v opačnom prípade „nie“ . Pri určitom počte odpovedí „áno“, ktorý presiahne prah významnosti, môžeme tvrdiť, že na obrázku sa nachádza semafor. Čo v prípade, ak sa na obrázku nachádza lopta ? Výsledok by bol žiaľ rovnaký. Je to naozaj dôveryhodný systém ? Rozhodne nie !

Samovzdelávanie neurónových sietí pomocou vzoriek

V detstve sa učíme rozoznávať semafori pomocou zapamätaných obrázkov semaforov z desiatok, či stoviek križovatiek. Tieto obrázky sa v našich hlavách ukladajú ako vzorky, ktoré náš mozog používa na porovnávanie obrazu, ktorý vidíme a s tým, čo je uložené v hlave. Čím viac vzoriek je k dispozícií, tým rýchlejšie dokážeme vyhodnocovať výsledok.

Rovnakým spôsobom funguje neurónová sieť v počítačoch. Každý perceptron vyhodnocuje malú časť úlohy, čim sa vytvára zložitá sieť vyhodnocovania. Nato, aby umelá inteligencia fungovala správne, musí dostať niekoľko tisíc vzoriek.  Tieto vzorky slúžia na určenie prahu významosti neurónovej siete. Cím viac vzoriek, tým je prah bližšie k správnej hodnote. V princípe ide o to, že sa zlepší rozhodovanie siete.

Samovzdelávacie neurónové siete sa dokážu vplyvom rôznych situácií dokonca učiť. Samotné učenie prebieha doladením hodnôt prahu významosti. Príkladom sú prekladače textov na princípe umelej inteligencie. Čím viac textu sieť spracuje, tým je správnosť preloženého textu lepšia. Na jeden dôležitý faktor sme takmer zabudli, a to je interakcia človeka so samotným systémom. Sieť nieje schopná subjektívneho vedomia, preto človek rozhoduje do akej miery je odpoveď umelej inteligencie správna.

Novodobá umelá inteligencia žial nemá vedomie, nieje schopná uvedomenia samého seba. Je to len akýsi sofistikovaný systém vyhodnocovania na základe pravidiel.

umela inteligencia AI umele vedomie

Čo je vedomie ?

Vedomie je všetko, čo zažívame my ľudia. Je to túžba uviaznutá v našej hlave, sladká príchuť čokolády, bolesť zubov, silná láska k vášmu dieťaťu a horká znalosť, že sa raz všetky naše pocity stratia.

Rozmanitosť stavov vedomia (dospelého človeka) odrážajú také javy ako bdelosť, reakcia prebúdzania (arousal), krátkodobá pamäť, nezávislosť od zmyslových vstupov (zahĺbenie do seba), sny počas spánku, pozornosť, alternatívna interpretácia dát, artikulovaná reč, procesy kontroly, vnímanie (zrakové, sluchové, chuťové, čuchové, hmatové), integrácia obsahov zmyslových modalít do jednej skúsenosti, emócie (hnev, radosť, smútok, nálady).

Pôvod a povaha týchto pocitov, niekedy označovaných ako qualia, boli tajomstvom od najstarších dôb staroveku až po súčasnosť. Mnoho moderných filozofov, ako je napríklad Daniel Dennett z Tuftsovej univerzity, vyhlásili , že vedomie je obyčajná ulúzia. To znamená, že mnohí buď popierajú, že existuje vedomie, alebo tvrdia, že veda ich nikdy nemôže zmysluplne preštudovať.

Neurónové koreláty vedomia

Mozog ako celok možno považovať za NKV (neurónové koreláty vedomia). Vytvára skúsenosti a bežné dni v našich životoch. Ale centrum vedomia môže byť ďalej ohraničené. Vezmime si samotnú miechu, približne pol metra dlhú pružnú trubicu nervového tkaniva vo vnútri chrbtice s asi miliardou nervových buniek. Ak je miecha úplne prerušená v oblasti krku, obete sú paralyzované v nohách, ramenách a trupe, neschopné kontrolovať ich črevá a močový mechúr. Napriek tomu naďalej zažívajú život v celej jeho rozmanitosti – vidia, počujú, cítia, cítia emócie a pamätajú si veci rovnako ako pred incidentom, ktorý radikálne zmenil ich život.

Alebo si vezmime mozoček. Jeden z najstarších mozgových obvodov v evolučných pojmoch, je zapojený do ovládania pohybu, držania tela, chôdze a rôznych daľších motorických aktivít. Hra na klavír, písanie, krasokorčuľovanie alebo horolezectvo – všetky tieto aktivity zahŕňajú mozoček. Má najvýznamnejšie neuróny v mozgu, nazývané Purkyňove bunky obsahujúce dentrity, ktoré sa „vlnia“ ako morské koraly a prenášajú zložitú elektrickú dynamiku. Má v sebe väčšinu neurónov, asi 69 miliárd (väčšina z nich sú hviezdicovité cerebelárne granulové bunky) a je ich štyrikrát viac ako vo zvyšku mozgu dokopy.

umela inteligencia AI umele vedomie

Čo sa stane s vedomím, ak sa časť mozočka poškodí kvôli mŕtvici alebo chirurgickému zákroku? Takmer nič! Pacienti sa sťažujú na niekoľko nedostatkov, ako je strata plynulosti hry na klavíri alebo písania, ale nikdy nestratia žiadny aspekt ich vedomia. Počujú, vidia a cítia sa dobre, zachovajú si pocit seba samého, spomínajú na udalosti zo spomienok a pokračujú vo svojom živote. Dokonca aj dieťa narodené bez mozočka nemá výrazne ovplyvnené vedomie.

Jednou z dôležitých ponaučení ohľadne miechy a mozočka je to, že vedomie sa neobjaví len vtedy, keď nastane vzruch v nervovom tkanive. Chce to ďaleko viac.  Tento dodatočný faktor sa nachádza v šedej kôre tvoriacej vonkajší obal nášho mozgu. Jedná sa o vrstvy zložito prepojených nervových tkanín, veľké ako polmetrová pizza. Dve z týchto zložitých vrstiev, spolu s ich niekoľko sto miliónmi obvodov- biela kôra – sú umiestnené v lebke. Všetky dostupné dôkazy nasvedčujú tomu, že uřcité časti tejto mozgovej kôri generujú pocity a vnímanie.

Zdroj nášho vedomia 

Druhým zdrojom poznatkov sú neurologickí pacienti z prvej polovice 20. storočia. Lekári niekedy museli vyoperovať veľký pás prefrontálnej kôry za účelom odstránenia nádoru, alebo na zmiernenie epileptických záchvatov. Pozoruhodné je, aké neobvyklé zvláštnosti vykazovali títo pacienti. Strata časti čelného laloku mala určité negatívne účinky: pacienti vyvinuli nedostatok interakcie na nevhodné emócie alebo akcie, tiež motorické deficity alebo nekontrolovateľné opakovanie konkrétnych akcií alebo slov. Avšak neskôr po  operácii sa zlepšila ich osobnosť, inteligencia a pokračovali v bežnom živote. Je to dôkazom toho, že drastické odstránenie čelného mozgového tkaniva významne neovplyvnilo ich vedomie. Naopak odstránenie dokonca malých častí zadnej kôry, môže viesť ku strate celých tried vedomého obsahu: pacienti nie sú schopní rozpoznať tváre alebo rozpoznať pohyb, farbu alebo priestor. Navždy strácajú vedomie.

Takže sa zdá, že spomienky, zvuky a iné pocity života, ktoré zažívame, sú generované regiónmi v zadnej kôre mozgu. Môžeme s istotou tvrdiť, že takmer všetky vedomé skúsenosti majú svoj pôvod tam. Aký je teda zásadný rozdiel medzi zadnými oblasťami mozgu a prefrontálnej kôry ? Žial odpoveď stále nepoznáme, ale posledné výskumy vedcov naznačujú, že sme blízko pravdy.

umela inteligencia AI umele vedomie

Budúcnosť AI 

To, čo potrebujeme na záver počuť, sú existujúce vedecké teórie vedomia a moderné nástroje, ktoré sú schopné odhaliť za akých podmienok má konkrétny fyzikálny systém vedomie. Či sa už jedná o zložitý obvod neurónov, alebo integrované obvody. Približne s 95% úspešnosťou je možné určiť napríklad u ochrnutých pacientov, či ich vedomie stále funguje.

Najsilnejšia teória o tom, ako vzniká vedomie, sa ukrýva v spracovávaní informácií. Všetky prichádzajúce senzorické informácie do mozgu sú v jedinom okamihu roztrúsené do viacerých kognitívnych systémov, ktoré tieto dáta spracujú do reči, spomienok, pamäte a na vykonanie určitej akcie. Samotný princíp vzniku vedomia súvisí s nezávislým vyhodnocovaním informácii v rôznych častiach mozgu. Rôzne nezávisle vyhodnotené frakcie dát niesú sústredené do jediného centra v mozgu, a práve to môže byť kľúčom k pochopeniu vedomia.

V súčastnosti sa intenzívne pracuje na možnosti ukladania dát z mozgu na internetové úložiská (cloud), kde by teoreticky mohlo vedomie človeka aj po srmti existovať ďalej. Žial nemáme žiadne informácie o tom, do akej miery je daná informácia pravdivá. Isté je však to, že ľudstvo nieje ďaleko od vytvorenia skutočnej umelej inteligencie.

A na záver jedno zaujímavé viedo 🙂

Možno Vás zaujíma

Kolonizovanie Marsu posunuté na vyšší level – obydlia z 3D tlačiarne
Zaujímavosti
9 zdieľaní276 pozretí
Zaujímavosti
9 zdieľaní276 pozretí

Kolonizovanie Marsu posunuté na vyšší level – obydlia z 3D tlačiarne

stejfreesk - okt 19, 2018

Niekoľko spoločností sa po celom svete zapísali do projektu NASA 3D Printed Habitat Challenge, ktoré súťažia vo veľkom - snažia…

Boj proti depresii podľa umeleckej predstavy Dawida Planeta
Umenie
38 zdieľaní359 pozretí
Umenie
38 zdieľaní359 pozretí

Boj proti depresii podľa umeleckej predstavy Dawida Planeta

stejfreesk - okt 12, 2018

Pre Dawid Planeta je umenie o niečo viac ako len vizuálna kvalita - táto zbierka tajomných ilustrácií skúma temnú stránku ľudského vedomia. Po prekonanej…

Minimalistický domček s elegantným dizajnom vhodný do každého prostredia
Životný štýl
8 zdieľaní648 pozretí
Životný štýl
8 zdieľaní648 pozretí

Minimalistický domček s elegantným dizajnom vhodný do každého prostredia

stejfreesk - okt 12, 2018

Fínsky dizajnér Robin Falck sa vracia s novým minimalistickým a veľmi elegantným domčekom, ktorého chce zbaviť nepotrebných zbytočností a zjednodušiť čo…