Tunguská udalosť - najväčšia explózia v dejinách nášho ľudstva - stejfree.sk
965 Ľudí nás sleduje

Tunguská udalosť – najväčšia explózia v dejinách nášho ľudstva

14.1.2022
24 zdieľaní 168 pozretí
Fotografia z expedície Sovietskej akadémie vied z roku 1927, ktorú viedol Leonid Kulik, zobrazujúca vyvalené stromy výbuchom Tunguska v roku 1908. Obrázok z Wikipedie.

30. Jún 1908

Pred 113 rokmi v jedno teplé letné ráno na Sibíri došlo k najväčšiemu pádu asteroidu v našej histórii. Deň asteroidov si pripomíname každý rok práve 30. júna, kedy sa stal tento výbuch a poznáme pod názvom Tunguská udalosť. K výbuchu došlo nad riedko osídleným severným lesom pri rieke Podkamennaja Tunguska na území dnešného Krasnojarského kraja.

Výbuch uvoľnil dostatok energie, ktorý usmrtil soby a vyvalil 80 miliónov stromov na ploche 2 150 štvorcových km. Svedkovia uviedli, že videli ohnivú guľu – modrasté svetlo, takmer také jasné ako slnko – pohybujúce sa po oblohe. Nasledoval vraj záblesk a zvuk podobný delostreleckej paľbe. Silná tlaková vlna rozbila okná stovky kilometrov ďaleko a zrazila ľudí z nôh.

Reklama

Uplynuli desaťročia, kým sa našiel niekto pre vysvetlenie udalosti.

Mapa zobrazujúca približné miesto tunguzskej udalosti v roku 1908 na Sibíri v Rusku. Obrázok z Wikipédie.

Tunguský výbuch bol najväčší, aký bol kedy zaznamenaný

Záhadným aspektom Tunguzskej udalosti bolo, že sa nikdy nenašiel žiadny kráter. Ale aj bez kráteru to vedci stále kategorizovali ako impaktnú udalosť (dopad telesa). Teraz veria, že padajúci objekt nikdy nenarazil na Zem, ale namiesto toho explodoval v atmosfére a spôsobil výbuch vzduchu. Tento typ atmosférickej explózie bol stále dostatočný na to, aby spôsobil masívne škody na lesoch v regióne.

Vedci zistili, že objekt bol s najväčšou pravdepodobnosťou kamenný asteroid s veľkosťou približne 25-poschodovej budovy. Asteroid sa pohyboval rýchlosťou asi 54 000 km za hodinu a explodoval 5 až 10 km nad zemským povrchom.

Prečo vedcom trvalo tak dlho kým pochopili, čo spôsobilo Tunguzskú udalosť? Trvalo celé desaťročie, kým sa prví vedci dostali do tejto vzdialenej oblasti na Sibíri. V roku 1927 viedol Leonid Kulik prvú sovietsku expedíciu na výskum Tunguzskej udalosti. Urobil prvý výlet do regiónu, vypočul miestnych svedkov a preskúmal oblasť, kde boli vyvalené stromy na veľkej ploche. Kulik však nenašiel žiadne úlomky meteoritu ani kráter.

V dôsledku Kulikovho počiatočného vyšetrovania niektorí vymysleli divoké teórie na vysvetlenie Tunguzskej udalosti. Ľudia tvrdili, že to bolo spôsobené pádom mimozemskej lode. Neskôr vznikli rôzne teórie ohladne mini čiernej diery a interakcii s anti hmotou.

Pravda je rovnako zaujímavá a možno ešte desivejšia… pretože sa môže kedkoľvek zopakovať.

Fotografia vzdušného výbuchu, v tomto prípade z rakety Tomahawk odpálenej ponorkou amerického námorníctva. Predpokladá sa, že podobný druh výbuchu vzduchu z prichádzajúceho asteroidu alebo kométy zrovnal so zemou stromy na Sibíri v roku 1908. Obrázok z Wikimedia Commons.
Ďalší pohľad na popadané stromy v Tunguzke na Sibíri v roku 1929. Až v roku 1927 sa ruským vedcom na čele s Leonidom Kulikom konečne podarilo dostať na miesto činu. Foto prostredníctvom Sovietskej akadémie vied/ NASA Science.

Čeľabinský meteor

V skutočnosti sa Tunguzská udalosť zopakovala, len v menšom rozsahu. Bol to Čeľabinský meteor, 2400 km na západ a o 105 rokov neskôr.

  1. februára 2013 došlo k podobnému, hoci menšiemu výbuchu vzduchu nad mestom Čeľabinsk v Rusku.
Dymová stopa z Čeľabinského meteoru, 15. februára 2013. Obrázok od Alexa Alishevskikha, ktorý ju zachytil asi minútu po výbuchu.

Udalosť v Čeľabinsku poskytla dôležité informácie o tom, čo sa stalo počas Tunguzskej udalosti. Ako NASA vysvetlila, prišli nové dôkazy, ktoré pomôžu vyriešiť záhadu Tunguskej udalosti:

Táto vysoko zdokumentovaná ohnivá guľa vytvorila príležitosť pre výskumníkov použiť moderné techniky počítačového modelovania pre analýzu a výskum.

Modely boli použité s video pozorovaniami ohnivej gule a mapami škôd pre rekonštrukciu pôvodnej veľkosti, pohybu a rýchlosti čeljabinského objektu. Výsledná interpretácia je taká, že Čeľabinsk bol s najväčšou pravdepodobnosťou kamenný asteroid veľkosti päťposchodovej budovy, ktorý sa rozlomil 15 míľ nad zemou. To vyvolalo tlakovú vlnu ekvivalentnú 550-kilotonovej explózii. Tlaková vlna výbuchu rozbila približne milión okien a zranila viac ako tisíc ľudí. Našťastie sila explózie nestačila na vyvalenie stromov alebo zničenie budov.

Podľa súčasného chápania asteroidov môže objekt ako Čeľabinský meteor zasiahnuť Zem v priemere každých 10 až 100 rokov.

Približné porovnanie veľkosti asteroidov/meteoritov, ktoré vybuchli nad Tunguskou oblasťou a Čeľabinskom, vo vzťahu k Empire State Building a Eiffelovej veži. Obrázok zWikipédie.

Štúdium Tunguskej udalosti s cieľom pripraviť sa na budúce impakty

V roku 2019 vedci publikovali nový výskum o Tunguzskej udalosti v sérii článkov v špeciálnom vydaní časopisu Icarus. Výskum inšpiroval workshop, ktorý sa konal vo výskumnom centre NASA Ames v Silicon Valley a sponzoroval ho Úrad pre koordináciu planetárnej obrany NASA.

Témou workshopu bolo opätovné preskúmanie Tunguzskej udalosti z roku 1908.

V posledných desaťročiach – v dôsledku Tunguzskej udalosti a iných menších dopadov – začali astronómovia brať vážne možnosť katastrofických dopadov komét a asteroidov. Teraz majú pozorovacie programy na sledovanie objektov v blízkosti Zeme (NEO). Na pravidelných stretnutiach diskutujú o tom, čo by sa mohlo stať, ak by sme našli veľký objekt na kolíznej dráhe so Zemou.

Misia Hera ESA

Dve samostatné misie boli naplánované ku asteroidu Didymos. Misia Hera ESA sa má spustiť v roku 2024. Ďalšia misia DART od NASA odštartovala 24. Novembra 2021. Sonda DART narazí do Didymosovho mesiaca, aby otestovala, ako môžeme odchýliť objekt vo vesmíre a zmeniť jeho smer. Možno jedného dňa to budeme musieť zvládnuť, keby k Zemi smeroval nebezpečný objekt. Misia Hera poputuje na Didymos, aby študovala vplyv dopadu sondy DART.

Lorien Wheeler, výskumník z NASA Ames Research Center povedal:

Existuje málo pozorovaných prípadov a zostáva veľa neistoty o tom, ako veľké asteroidy sa rozpadnú v atmosfére a aké škody by mohli spôsobiť na zemi. Nedávne pokroky vo výpočtových modeloch spolu s analýzami udalostí v Čeľabinsku a iných meteoritoch však pomáhajú zlepšiť naše chápanie týchto faktorov, aby sme mohli lepšie vyhodnotiť potenciálne hrozby asteroidov v budúcnosti.

Reklama

Astronóm David Morrison, tiež z výskumného centra NASA Ames, povedal:

Tunguská udalosť je najväčším kozmickým impaktom, ktorého boli svedkami moderní ľudia. Je tiež charakteristický pre druh dopadu, pred ktorým sa pravdepodobne budeme musieť v budúcnosti chrániť.

Tunguzská explózia 30. júna 1908 bola najväčším impaktom asteroidu v zaznamenanej histórii. Zrovnal so zemou 2150 km štvorcových sibírskeho lesa. Výskumníci sa pripravujú na budúce udalosti, ktoré by mohli byť podobné ako tá Tunguská.

Zdroj: https://earthsky.org

Možno Vás bude zaujímať

Vojna na Ukrajine – čo spôsobilo konflikt a aký je zámer Putina ?
Zaujímavosti
1 zdielaní57 pozretí
Zaujímavosti
1 zdielaní57 pozretí

Vojna na Ukrajine – čo spôsobilo konflikt a aký je zámer Putina ?

stejfreesk - 24.2.2022

Ruský prezident Vladimir Putin podnikol bezprecedentný útok na Ukrajinu.Tento krok prišiel po tom, čo Putin v pondelok nariadil, aby sa…

Hoia Baciu: Najstrašidelnejší les v Transilvánii
Zaujímavosti
1 zdielaní50 pozretí
Zaujímavosti
1 zdielaní50 pozretí

Hoia Baciu: Najstrašidelnejší les v Transilvánii

stejfreesk - 21.2.2022

Hoia Baciu s divne pokryvenými stromami láka milovníkov paranormálnych javov už dlhé roky. Niektorí dokonca tvrdia, že sa jedná o…

Múmie s medenými maskami zo Sibíri sú pre vedcov stále záhadou
Zaujímavosti
54 pozretí
Zaujímavosti
54 pozretí

Múmie s medenými maskami zo Sibíri sú pre vedcov stále záhadou

stejfreesk - 10.2.2022

Prečo boli múmie s medenými maskami pochované v plytkých hroboch na pustinách Sibíri? Ruskí vedci pracujú na rozlúštení záhady. Múmie…