Staré Civilizácie : Gréko-Baktrijci

V histórii existovalo mnoho civilizácii. Mnoho z nich je známych  až doteraz – Sumeri, Egypťania, Feničania…  No niektoré časom zapadli prachom  aj keď ich história bola rovnako bohatá ako u vyššie spomenutých.

Jednou z takých bola aj grécko-baktrijská, ktorú si predstavíme dnes.

Poloha a bližšia charakteristika

Baktria je historická oblasť nachádzajúca sa medzi pohorím Hindúkuš a riekou Amudarja.

Jej územie v podstate zahŕňa časť dnešných štátov ako Afganistan, Uzbekistan, Tadžikistan. Do dnešných dni sa o jej dejinách zachovalo veľmi málo písomných záznamov.

Málo známa civilizácia

To je jeden z dôvodov, prečo sú tieto štátne útvary dnes tak málo známe. Indo-grécka literatúra existovala, ale nič nehovorí o gréko-baktrijskych a indo-gréckych štátoch.

Klasickí autori málo hovoria o indo-gréckych kráľovstvách, pretože sa nachádzali ďaleko od Stredomoria a od ostatných Grékov boli oddelení veľkým Partským štátom.

Jedným z mála čo sa zachovalo je popis výpravy Antiocha III do Baktrie, no z nej existujú iba zlomky.

Najväčším zdrojom informácií je pre nás archeologický výskum.

Vznik Grécko-Baktrijského kráľovstva

Baktria bola pôvodne jednou z provincií Perzie. Predpokladá sa, že odtiaľ pochádzal aj prorok Zoroaster (latinsky Zaratuštra).

V roku 331 p. n. l. perzská ríša podľahla Alexandrovi Veľkému a ten si približne v rokoch 329-327 podmanil  aj Baktriu, ktorá zo začiatku odolávala.

K tomu mu dopomohol aj jeho sobáš s Roxanne – baktrijskou ženou. Okrem iného tu založil aj ďalšie mesto nesúce jeho meno – Alexandria Eschaté.

Po jeho smrti sa Baktria stala súčasťou selekuovskej ríše. V závere vlády Selekuovcov vypukli spory o trón.

To využil v roku 250 p. n. l. baktrijský satrapa Diodotos.  Vedel, že Antiochos II. bojuje s Ptolemaiom na západe a tak vyhlásil nezávislosť Baktrie.

Grécko-baktrijsky štát vtedy tvorili oblasti Sogdiana, Margiana, Areia. Hlavným zdrojom jeho bohatstva bola úrodná pôda.

 Zlaté obdobie Gréko-Baktrie

Avšak okolo roku 230 p. n. l., miestny vládca Euthydemos, možno po spojení so Selekuovcami, zabil Diodota II. a vytvoril vlastnú dynastiu.

V roku 210 p. n.l., nad nim zvíťazil Selekuos Antiochos III, donútil ho ustúpiť a to viedlo k trojročnému obliehaniu Bactry.

Toto obliehanie a hrozba útoku severných kočovníkov donútili Antiocha vyjednávať. Uznal Euthydema za kráľa a dal mu jednu zo svojich dcér, výmenou za dodávku vojnových nástrojov a vojnových slonov.

Známe sú mince pochádzajúce z jeho éry – najpočetnejšie po minciach razených počas vlády Selekuovcov.

Po zaistení západných hraníc začali grécko-baktrijski králi útočiť smerom na východ – pričom využili úpadok Maurjovskej ríše v Indii.

Za menej ako 20 rokov sa ríša rozšírila do krajín ako Paropamisadae (západ dnešného Pakistanu), Arachosia (juh Afganistanu) a západný Pandžáb (India).

Zároveň v tom čase ústredná moc bola rozdelená medzi niekoľko kráľov, čo nebolo vždy dobré. Niektorí z nich vládli iba na východ od Hindúkušu – boli prvými kráľmi indo-gréckeho kráľovstva.

V roku 171 p. n. l. Eukratides (taktiež možno v spojení so Selekuovcami) zvrhol grécko-baktrijského kráľa a bojoval proti indo-gréckym kráľom.

Bol úspešný kým ho Eutydemid nazývaný Menander neprinútil ustúpiť na západ od Hindúkušu v Baktrii.

Tak začalo súperenie medzi Menandrom a eukratidovskou dynastiou, čo trvalo dlhu dobu. To oslabilo ríšu.

Oblasť Sogdiana bola čoskoro stratená a Eukratides bol nútený odísť zo západnej Baktrie k partským kráľom.

Neskôr v roku 145 p. n. l. ho zavraždil vlastný syn a posledný indo-grécky kráľ Helikes a zrejme posledný grécky kráľ v Baktrii.

Koniec gréckej éry

Helikes nakoniec prišiel o moc pre vpád kočovných Jüe-čiov z Číny.  Kvôli vpádom kočovných kmeňov nakoniec grécke kráľovstva v tejto oblasti definitívne skončili. Západne provincie krajiny na dlhý čas obsadili Parti.

Kultúrny prínos Grékov

Počas gréckej éry vzniklo v Baktrii mnoho miest. Tie slúžili ako kultúrne centrá, miesta výmenného obchodu a podobne.

Okrem druhej Alexandrie tu vznikla aj nová Antiochia – v Margiane. Archeológov zaujalo hlavne Ai-Chanúm, ležiace v dnešnom Afganistane.

Nachádzali sa v ňom ložiska lazuritu a rubínu. Objavené budovy (najvýznamnejšia z nich bola kráľovský palác) dokazujú grécky štýl.

Chrámy sú dosť zvláštne – nepripomínali klasicky helenistický štýl. Je možné, že sa v nich okrem gréckych bohov uctievali aj miestne božstvá.

Zdroje:

1. Veľký Atlas Stratených Civilizácii (Kolektív) ISBN 80-06-01009-9
2. http://www.ancient.eu/Bactria/
3. http://www.ancient.eu/Greco-Bactria/
4. http://www.livius.org/articles/place/bactria/