Aká bola hygiena v stredoveku ? Bol stredovek skutočne tak špinavý ? - stejfree.sk
965 Ľudí nás sleduje

Aká bola hygiena v stredoveku ? Bol stredovek skutočne tak špinavý ?

6.2.2022
28 zdieľaní 86 pozretí

Ľudia získali v stredoveku veľmi zlú povesť čo sa týka hygieny, a to najmä na vidieku. Napriek všeobecnému nedostatku tečúcej vody a iných moderných zariadení však existovali bežné očakávania týkajúce sa osobnej hygieny, ako je pravidelné umývanie v umývadle, najmä rúk pred a po jedle, čo sa považovalo za dobrú etiketu. Bolo to obdobie, kedy bol príbor ešte vzácnosť pre väčšinu ľudí.

Tí z vyššej spoločnosti mali možnosť častejších kúpeľov a hrady, kaštiele, kláštory a mestá ponúkali svojim obyvateľom lepšie toalety s lepším odtokom. Niektorí mali aj tečúcu vodu pomocou starodávnej kombinácie cisterien a gravitácie. Hygienické normy sa samozrejme menili v čase a aj medzi jednotlivcami.

Reklama

umyvanie sa v stredoveku
Zdroj: verejné vlastníctvo

Zásobovanie vody

Voda bola v obciach dostupná z blízkych prameňov, riek, jazier, studní a cisterien. V skutočnosti sa väčšina osád vyvinula tam, kde bol spoľahlivý zdroj vody. Preto sa pochopiteľne aj hrady nachádzali na miestach, kde mali prístup k tečúcej vode. Murované studne boli vždy umiestnené vo vnútornom nádvorí pre zvýšenú bezpečnosť pri útoku. Z viac ako 420 hradov skúmaných v Spojenom kráľovstve bolo 80 % vybavených studňou vo svojich interiéroch a jedna štvrtina mala dve, alebo viac studní.

Studne boli niekde extrémne hlboké. Napríklad tá na hrade Beeston v Anglicku meria 124 m. Niektoré mali dokonca možnosť čerpať vodu zo studne na každom poschodí pevnosti pomocou systému vedier a lán, ktoré viedli po vnútorných stenách. Ďalší systém doplnkového zberu vody mal mať na streche potrubia na odvádzanie dažďovej vody do cisterny.

Od 11. storočia násho letopočtu začal postupne rásť počet aj veľkosť stredovekých mieste v Európe a hygiena začínala byť čoraz väčšou výzvou.

Našťastie mnohé z väčších miest mali tendenciu ležať v blízkosti riek alebo pobrežia, aby sa uľahčil obchod, takže zásobovanie vodou a likvidácia odpadu boli v týchto miestach menej problematické.

Kanály, vodné potrubia, studne a fontány poskytovali (relatívne) čerstvú vodu mestskému obyvateľstvu. Tie udržiavali mestské rady, ktoré uvalili aj hygienické opatrenia na miestne podniky a obyvateľstvo. Často bola napríklad povinnosť upratať časť ulice priamo pred domom alebo obchodom. Mestá a obce mohli mať verejné kúpele. Norimberg, ktorý bol jedným z najčistejších miest v Európe ich mal dokonca 14. Miestne úrady prijali aj také mimoriadne opatrenia, ako je odstraňovanie mŕtvych v čase moru.

Osobná hygiena

Tečúca voda bola veľmi zriedkavá a získať napr. jedno vedro čistej vody zo studne si vyžadovalo veľkú fyzickú námahu. Z toho dôvodu bolo kúpanie sa každý deň pre väčšinu ľudí nerealizovateľnou možnosťou.

Kúpele sa považovali za luxus vzhľadom na cenu paliva na ohrev vody, preto mnísi mali zvyčajne zakázané kúpať sa viac ako dva alebo tri razy za rok. Pre tých, čo mali vaňu, mala najčastejšie podobu dreveného pol suda, alebo vane.

No napriek prítomnosti vane, bolo “kúpanie” realizované pomocou džbánu s ohriatou vodou, ktorá sa vylievala na telo. Páni mali k dispozícii prenosné vane, s ktorými zvyčajne aj cestovali. Prevažná väčšina ľudí by si však vystačila s rýchlym umytím pomocou umývadla so studenou vodou. Keďže 80 % populácie vykonávalo fyzicky náročné práce pri obrábaní pôdy, je pravdepodobné, že umývanie sa vykonávalo denne.

hostina pocas vecere v stredoveku
Zdroj: verejné vlastníctvo

Stredovekí roľníci boli dlho terčom vtipov o hygiene, ktorá siaha až do stredovekých cirkevných traktátov, ktoré ich často opisovali ako špinavé zvieratá. Bolo však bežnou praxou, že takmer každý si ráno umyl ruky a tvár.

Skoré umytie bolo tiež žiaduce, pretože blchy a vši boli bežným problémom v spoločnosti. Zriedkavo vymieňaná slamená podstielka bola rajom pre škodcov, preto primiešavali do slamy bylinky z kvetov ako bazalka, harmanček, levanduľa a mäta.

Keďže väčšina ľudí jedla bez nožov, vidličiek alebo lyžíc, bolo tiež bežnou konvenciou umývať si ruky pred jedlom a po jedle. Niekedy sa používalo mydlo a vlasy sa umývali pomocou alkalického roztoku, ako je ten, ktorý sa získava zmiešaním vápna a soli.

Zuby sa čistili pomocou vetvičiek (najmä lieskových) a malých kúskov vlnenej látky. Holenie sa neuskutočňovalo vôbec, alebo len raz týždenne, ak sa jednalo o mnícha. Keďže stredoveké zrkadlá ešte neboli príliš veľké a čisté, pre väčšinu ľudí bolo jednoduchšie navštíviť miestneho holiča, keď to bolo potrebné.

Mnísi mali svoje vlastné špeciálne priestory na umývanie, vrátane opátstva Cluny vo Francúzsku, ktoré malo lavabo( veľké umývadlo), kde sa umývali ruky pred jedlom. Zo stredovekých záznamov vieme, že mali uteráky, ktoré sa menili dvakrát do týždňa, no voda len raz za týždeň. Veľká sála hradu, alebo kaštieľa mala zvyčajne podobne veľké umývadlo, kde si návštevníci mohli umývať ruky.

Môžeme teda s istotou povedať, že bežná prezentácia špinavých stredovekých roľníkov v moderných filmoch a knihách, možno nie je celkom presná a ľudia všetkých tried udržiavali svoju čistotu tak, ako im to okolnosti dovoľovali.

Záchody

V obciach, alebo na panských usadlostiach využívali roľníci žumpu na vlastný odpad, ktorý potom mohli odoberať a rozhadzovať na polia ako hnojivo. V niektorých prípadoch poskytovala “latrína” súkromie a drevená lavica s dierou postačujúci komfort. Toaletný papier však neexistoval a ľudia si museli vystačiť s hrsťou sena, trávy, slamy či machu.

Zdroj: Trevor Huxham (CC BY-NC-ND)

Záchody na hrade, známe aj ako výsernice boli takmer rovnaké ako všade inde. Jediný rozdiel bol v tom, že odpad bol odvádzaný cez dieru dole po hradných múroch, alebo do samotnej priekopy.

Niekedy boli dve toalety vedľa seba a tie mohli ústiť do kanála, ktorý sa pravidelne preplachoval vodou z odkloneného potoka. Rovnaké usporiadanie bolo bežné pre kláštory, kde boli toalety zoskupené.

V mestách mali panovníci vlastný záchod na dvore, alebo aj v samostatnom dome s kanálom. Tam, kde žili chudobnejšie vrstvy vo väčšom počte, domácnosti zdieľali jednu vonkajšiu toaletu, alebo viacero toaliet, ktorých odpad viedol do spoločnej žumpy.

Žumpy obložené kameňom boli miestom aj pre domáce odpadky a pravidelne ich vyprázdňoval profesionálny robotník, ktorý sa venoval tejto špecifickej práci.

Existovali nariadenia zakazujúce vyhadzovanie odpadu na ulicu, ale tie sa často ignorovali. V dôsledku toho mohol sanitárny odpad kontaminovať zásobovanie vodou. V mestách preplnených koňmi, somármi a hospodárskymi zvieratami, boli ulice zvyčajne špinavé a to v kombinácii so všadeprítomnými potkanmi, znamenalo, že mestské centrá sa stali ideálnymi miestami na rozšírenie chorôb.

Reklama

Mor a choroby

Čierna smrť vyvrcholila v rokoch 1347 až 1352. Bola len jednou (hoci najsmrteľnejšou) z mnohých vĺn chorôb, ktoré zasiahli stredovekú Európu. Bubonický mor, prenášaný blchami zabil niečo medzi 30 % a 50 % populácie.

Nízke štandardy stredovekej hygieny tomu určite pomohli, ale hlavným dôvodom bol nepochopený spôsob širenia choroby a absencia karantény. Je tiež dôležité poznamenať, že mnohé stredoveké lokality, ako napríklad Miláno a Čechy, prežili relatívne bez ujmy. Šírenie tejto choroby teda nebol spojený len s nesprávnou hygienou.

Medzi ďalšie nebezpečenstvá stredoveku patrili okrem chorôb aj otravy jedlom. Zlá príprava a skladovanie potravín predstavovali mimoriadnu oblasť zdravotného rizika. Epidémie hnačky (ergotizmus), známe v stredoveku ako Svätý Antonov oheň, boli spôsobené konzumáciou raže, ktorá bola otrávená hubami. Veľmi rozšírené boli aj kožné choroby, hoci ich príčinou mohla byť práve tak zlá strava, ako aj nečistota.

Zdroj: https://www.worldhistory.org

Možno Vás bude zaujímať

Vojna na Ukrajine – čo spôsobilo konflikt a aký je zámer Putina ?
Zaujímavosti
1 zdielaní57 pozretí
Zaujímavosti
1 zdielaní57 pozretí

Vojna na Ukrajine – čo spôsobilo konflikt a aký je zámer Putina ?

stejfreesk - 24.2.2022

Ruský prezident Vladimir Putin podnikol bezprecedentný útok na Ukrajinu.Tento krok prišiel po tom, čo Putin v pondelok nariadil, aby sa…

Hoia Baciu: Najstrašidelnejší les v Transilvánii
Zaujímavosti
1 zdielaní51 pozretí
Zaujímavosti
1 zdielaní51 pozretí

Hoia Baciu: Najstrašidelnejší les v Transilvánii

stejfreesk - 21.2.2022

Hoia Baciu s divne pokryvenými stromami láka milovníkov paranormálnych javov už dlhé roky. Niektorí dokonca tvrdia, že sa jedná o…

Múmie s medenými maskami zo Sibíri sú pre vedcov stále záhadou
Zaujímavosti
54 pozretí
Zaujímavosti
54 pozretí

Múmie s medenými maskami zo Sibíri sú pre vedcov stále záhadou

stejfreesk - 10.2.2022

Prečo boli múmie s medenými maskami pochované v plytkých hroboch na pustinách Sibíri? Ruskí vedci pracujú na rozlúštení záhady. Múmie…